Pohľad človeka na svet, jeho život a ľudí je často taký, v akom duševnom rozpoložení sa práve nachádza. To naladenie potom ovplyvní, či skúsenosti budú negatívne alebo pozitívne. Človek má to šťastie, že aj v takýchto momentoch je starostlivo sprevádzaný svojím celoživotným sprievodcom a liečiteľom jeho duše. Dokáže mu nenápadne ukázať, čo ho na jednom mieste sklamalo, na inom mieste ho môže príjemne prekvapiť a obohatiť o nové poznanie.
Poviem ti príbeh.
Bola som v divadle. Tešila som sa nielen na muzikál s biblickým príbehom, ale aj na to, že sa vyfotografujem s hercom,ktorý hral hlavnú postavu. Po príchode do Národného divadla sa však moja túžba nenaplnila. Stalo sa to preto, že miesto, ktoré na tento účel určili, bolo bariérové. Naša prosba o premiestnenie sa nestretla s pochopením. V hlave mi blúdili pochmúrne myšlienky: „Naše celebrity sú necitlivé k ľuďom s obmedzenou pohyblivosťou… Kedy sa to zmení…?“ Muzikál sa mi aj napriek sklamaniu páčil. Od zážitku z divadla uplynulo niekoľko rokov. Môj názor na známe osoby sa nemenil.
Moju mienku zvrátila udalosť vo Vysokých Tatrách.
Od kamarátov som k narodeninám dostala netradičný darček – stretnutie so spevákom. S kamarátkou Lenkou som vstúpila do reštaurácie. Približovali sme sa k stolu, za ktorým sedel jej priateľ so spevákom skupiny „No name“. Prisadli sme si k nim. Spevák sa nás hneď opýtal, či si niečo dáme. Lenka si dala objednať džús. Ja som nesmelo povedala: „Prosím si jednu fotku.“ Šibalsky na mňa pozrel a spýtal sa ma: „Chceš ju do pohára?“ „Ak to dokážeš urobiť, tak môže byť,“ pohotovo som zo seba vyhŕkla.
Po obede sme šli do herne medzi deti s respiračnými chorobami. Spevák zobral rozložený invalidný vozík do rúk. Nepozeral na to, že sa oň môže zašpiniť. Ľahkým krokom vyniesol môj invalidný vozík k herni. Ja som v rámci rehabilitácie išla s priateľmi po schodisku na stranách po vlastných. Po zábave s deťmi sme si s ním pred hotelom zahrali minigolf.
Pred hrou si spevák spomenul na moje skromné želanie. Ochotne sa aj so svojou snúbenicou so mnou vyfotografoval. Fotka v pohári síce neskončila, no aj tak ma potešila. Dodnes je pre mňa vzácna. Pri hraní golfu totiž z neho sršal humor na všetky svetové strany. Všetkých nás ním nakazil. Moja telesná a rečová inakosť ho neobmedzovala. Správal sa ku mne rovnocenne a priateľsky. Po celý čas, ktorý s nami strávil, z neho vyžarovala energia pokory a úcty k životu či k blížnemu. Tam ma zahalila aj prítomnosť ďalšej neviditeľnej Osoby. Mala som pocit, že sa z môjho príjemného zážitku teší spolu so mnou.
Toto druhé stretnutie s populárnym človekom mi ukázalo, že aj známa osobnosť môže mať “živé” srdce a uvedomovať si hodnoty ľudského života.
