Bezmála každý človek má v prostredí, v ktorom žije, náležitý pohľad na to, čo vidí a počuje. Či prečíta v dennej tlači, v iných knihách alebo v Biblii. Keď v niečom vidíme podľa nášho myslenia nejaké nezrovnalosti, pri najbližšej príležitosti sa pustíme s priateľmi do debaty o nich. Pátranie po správnom videní a pochopení určitých skutočností života, má neraz dobrodružný priebeh kladných ale aj záporných emócií.
Poviem ti príbeh.
Na horskej lúke sa stretli líška Adela, vlk Eliot, lasica Milan a tchor Hugo. Posadali si do kruhu a pustili sa do diskusie.
„Čítali ste včera v časopise „My a svet“ článok: „Spravodlivosť? Aká?““ Spýtal sa Hugo zúčastnených. Keďže nikto na otázku nereagoval, pokračoval: „Mám na mysli článok o tých dvoch slimákoch. Viete ktorých… Samuelovi a Matejovi. Čo si o tom článku myslíte?“ Nabáda Hugo účastníkov zhromaždenia, aby ich posmelil debatovať. Tichosť poľany prerušila Adela:
„Podľa mňa má pravdu slimák Samuel. Autor sveta na spravodlivosť zabudol.“
„Prečo si to myslíš?“ spýtal sa jej Hugo.
„Veď koľko je na zemeguli kontinentov, kde sa žije ťažko zvieratám, nieto ľuďom. Myslím si, že ani Boh nie je všestranne spravodlivý!“ Vyslovila Adela námietku zvýšeným hlasom.
„Keby bol spravodlivý, tak takéto kontinenty na zemeguli nevytvorí. Nebudú medzi ľuďmi spoločenské rozdiely. Jedna skupina ľudí sa topí v prepychu, druhá skupina ľudí sa musí riadne obracať, aby mohli žiť dôstojne a tretia skupina ľudí zasa stráda, zomiera hladom a podlieha rôznym chorobám. Trocha zvláštna spravodlivosť…!“
Milan a Hugo súhlasne prikyvovali a jeden po druhom vykrikovali:
„Adela má pravdu! Veru tak! Má pravdu!“
„Môžem vám povedať svoj názor?“
Pozornosť od prítomných si vyžiadal Hugo.
„Podľa mňa nikto z nás nemôže vedieť, akú predstavu o spravodlivosti má Stvoriteľ – za akým účelom stvoril to či ono. Myslím si, že Stvoriteľ možno nerátal s tým, že ľudia sa nasťahujú aj tam, kde nie sú dobré podmienky na dôstojný život. Ak to aj vedel, potom možno rátal s tým, že ľudia, ktorí v neho veria, takzvaní kresťania, si budú vzájomne a ostatnými rôznymi spôsobmi pomáhať. Silný pomôže slabšiemu, bohatý chudobnému. Zdravý človek pomôže chorému. Ak môže, sýty nasýti hladného. Podľa mňa práve takýmto spôsobom majú ľudia splácať Stvoriteľovi to, čo pre nich urobil a tešiť sa na stretnutie a lepší život s ním. Preto si myslím, že je to na zemi zariadené so spravodlivosťou tak, ako je. Takáto spravodlivosť dáva ľuďom možnosť byť lepšími,“ povedal Hugo.
Čo ty na to, milý čitateľ?
