Môj život neraz naberal aj prvky sci-fi žánru – možno by to psychológovia považovali za chvíľkový ošiaľ môjho rozumu. Ja si však myslím, že takto mi Božia ochranná ruka chcela pomôcť prekonať chvíle bez rodičov a rodinných príslušníkov vtedy, keď neboli v mojej blízkosti. Trúfalo verím, že Boh môže najprv pracovať na záchrane človeka bez pomoci hocijakého svojho služobníka. Neviem, ku ktorej skupine ľudí patríš, ale ja neverím, že Boh neexistuje. Je to preto, že sa cítim byť jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Poviem ti príbeh.
Popri prezeraní kníh alebo keď som bola v izbe sama som ako šesťročné dieťa vchádzala do sveta, v ktorom som si predstavovala, že som úplne zdravá a spokojná. Mysľou som tam rada chodila preto, že v tomto svete bez názvu nebol priestor pre závisť, hnev, nenávisť, dokonca ani žiadnu bolesť. Ja som ale často vchádzala do tohto čistého priestoru so svojím smútkom a hnevom, ktorý sa ukrýval v mojej duši. V mnou obľúbenom svete bolo všetko úplne iné ako to poznáš. Vzduchom sa niesla radosť, spokojnosť, všade vôkol mňa bolo počuť rôzne rozhovory a ľudia neboli poobliekaní v bežných šatách, ale mali na sebe biele rúcha, ktoré boli utkané z nepriesvitného vzduchu. Tento zvláštny oblek obyvateľov mal schopnosť nepremokavosti, preto títo ľudia nepotrebovali mať obydlia so strechami nad hlavou a stačili im veľké biele oblaky, ktoré boli penovo mäkké. Keďže nikde v priestore sa nenachádzali žiadne kamene ani tŕne, tak obyvatelia tohto zvláštneho sveta chodili bosí. Mala som v ňom kamaráta, s ktorým som sa cítila byť v bezpečí a viedla som s ním opakovane priateľskýrozhovor, ktorý vyzeral takto:
„Ako sa voláš?“, spýtala som sa ho. Zaťato mlčal. „Prečo mi nechceš prezradiť svoje meno? Veď ty moje poznáš. To nie je fér! Takto sa kamaráti k sebe nesprávajú,“ hovorila som mu skleslo.
Najprv odpoveď z jeho úst neprichádzala. Vidiac však v mojej tvári smútok zmiešaný s hnevom, povedal: „Chcem, aby si na to prišla sama. Dovtedy ma môžeš volať ako chceš. Budem vždy pri tebe, nech ma pomenuješ akokoľvek.“ Odtiahla som sa od neho a skúmavo sa zahľadela do jeho tmavohnedých očí.
„Nerozumiem tvojim slovám, ale ľúbim ťa,“ zoskočila som z jeho koliena bezstarostne som sa rozbehla krásnou krajinou posiatou rôznymi kvetmi, zaliatou slnečnými lúčmi a vzduchom poletujúcimi spievajúcimi vtákmi.
Ten tajný a tajuplný Pán mal pravdu, lebo po 32 rokoch som ho naozaj začala spoznávať. Prostredníctvom jeho pozemských služobníkov a po úmorných prípravách pre vstup do jeho rodiny som ho pomenovala krásnym menom Ježiš. 26.4.2009 som mu v Cirkvi Bratskej v Kalinove povedala svoje hlasné „áno“ a vyznala som mu svoju lásku. Ako? Odpovedala som na 1 základnú otázku:
Čo pre mňa znamená Ježiš Kristus?
Ježiš Kristus je pre mňa ako pre kresťana živou, mysliacou a jedinou osobou, ktorá bola predurčená k tomu, aby svojím veľkým utrpením na kríži zmyla svojou krvou zo všetkých ľudí, ktorí v Neho veria (aj zo mňa) všetky hriechy a uzmierila ich (aj mňa) tak s Bohom. Svojim svätým a spravodlivým Otcom, ktorého ľudia odmietli nasledovať – počúvať, chceli žiť po svojom a tým si ho rozhnevali. Nikto iný nemohol priniesť pre ľudstvo ako také a pre mňa takúto obeť, pretože Ježiš je jediným Božím synom a len On mohol podstúpiť takéto strašné utrpenie a byť znovu vzkrieseným. Je mojím vzorom pravého kresťana – kresťanského života. Cez neho, jeho učeníkov a z Biblie sa pravdivo dozvedám o Bohu. Je mojím stálym priateľom a poslucháčom, či už som nejako smutná, alebo mám z niečoho radosť. Viera v Neho a osobné modlitby, rozhovory obrátené smerom k Nemu, mi pomáhajú prekonávať rôzne prekážky a problémy v mojom živote a dodávajú mi odvahu pustiť sa aj do pre mňa nového a neznámeho. Pevnejší vzťah s Pánom Bohom pomaličky mení môj pohľad na moje bytie, ktoré sa mi už nezdá byť až tak nezmyselne zbytočné a smutne prázdne… Verím že jedinou správnou cestou k Bohu je Ježiš Kristus, že len skrze Neho (pevnú vieru v Neho), mi môže byť všetko odpustené, bude moja duša ako smrteľníka a hriešnika spasená, zbavená všetkých hriechov a môžem byť svätou, dostatočne čistou pre Pána Boha, a budem sa môcť v súdny deň postaviť pred Neho bez strachu.
V súčasnosti Ježiša považujem aj za svojho roľníka, ktorý vo mne udržuje semienko túžby po Jeho prítomnosti a láske a ako pastiera, ktorý ma ako svoju ovečku stráži, aby som nevybočila z Jeho stáda a nestratila sa mu. Dokonca som opätovne pocítila znovuzrodenie a myslím si, že už viem aké je moje poslanie na tomto dočasnom svete. Myslím, že mojím poslaním je, aby som povzbudila rovnako žijúcich ľudí ako som ja a zdravých ľudí robila ľudskejšími a chápavejšími. Verím, že aj ty, keď si ťa Boh použije na svoje plány, objavíš svoje pravé poslanie na tejto planéte.
