Pomoc druhým môže mať rôzne podoby. Typická je napríklad pomoc, ktorú prijímame od najbližšej rodiny, rodičov či súrodencov. Ďalšou významnou je pomoc od priateľov. Nemenej dôležitou je tiež pomoc Božia. Môže to byť pomoc v podobe vtipného nápadu, aby ste zmiernili dopad osudu svojho blízkeho človeka. Ako?

Poviem ti príbeh.

Sedemročná Darinka veľmi zle rozprávala. Takmer nikto jej nerozumel. Jej reč bola hrdelná a splývajúca. Naučiť sa jej rozumieť bolo a dodnes je ťažké avšak nie nemožné. Pravda, ak bol záujem z oboch strán. Aďka s Darinkou rady chodievali von na prechádzky. Aďka sa hrala s kamarátmi, zatiaľ čo Darinka ich potichu sledovala. Medzi Aďkinými kamarátmi sa našli aj takí, ktorí sa smiali z Darinkinho telesného a rečového postihnutia. Často sa s nimi preto aj pobila. Jedného dňa si Aďka vymyslela niečo prefíkané. Žmurkla na svoju postihnutú sestru a naznačila jej, že s ňou má „držať basu“ – spojenecky spolupracovala.
Zakričala: „Buďte ticho! Niečo vám poviem o mojej sestre Darinke!“
Začala: „Zrazilo ju auto. Odvtedy nedokáže chodiť a začala rozprávať mimozemským jazykom, ktorému rozumiem len ja, naša sestra Eliška a moji rodičia. Tento jazyk je veľmi zložitý, preto mu nerozumie každý,“ víťazoslávne vyhlásila Aďka.
„Jazyk, ktorým Darina rozpráva, sa volá mumlanka.“
Obrátila sa veľavravne k svojej sestre a spýtala sa jej: „Že neklamem…!?“ Darinka s vážnou tvárou súhlasne prikývla. Tento výmysel Aďka používala všade, kde to považovala za potrebné. Občas sa mumlanku dokonca usilovala napodobňovať čudnými pazvukmi. „Mmm pípí, bubu?“ Robila to vždy, keď boli obe sestry tvárami otočené k sebe. Popritom zvykla smiešne gestikulovať rukami, aby to vyzeralo vierohodne. Na určitý čas žartík plnil účel, na ktorý bol vymyslený. Dokonca Darinka začala brať svoju znevýhodnenosť v komunikácii za fajn vec. Tešila sa na každú prechádzku a takmer pantomimickú zábavu. Zábavu, ktorá v sebe niesla očakávaný účel a zároveň aj neočakávaný úžitok. Nielenže sa výsmech Aďkiných kamarátov scvrkol, ale niektorí z nich sa Darinke naučili aj trošku viac rozumieť.

Obe dievčence sa cítili ako víťazky.

Tiež ste zažili podobné vtipné momenty? Boh dáva ľuďom, aj už malým deťom, schopnosti a silu čeliť ťažkým životným situáciám. Nie je suchár a vie aj tieto okolnosti obaliť žartom, satirou a komikou. Taktiež som si uvedomila, že rodina je viac ako len pár ľudí pod jednou strechou. Aj keď nie je vždy taká ideálna, nakoniec pri ťažkostiach sú prvými ľuďmi, ktorí sa za teba postavia. Dvojitá pomoc, veľká pomoc.