Vraj keď chceš rozosmiať Boha, povedz mu o svojich plánoch. Keď máme niekoho radi, chceme mu pomôcť. Skúšame všetko, o čom si myslíme, že by nášmu členovi rodiny mohlo pomôcť uzdraviť sa. Vtedy ani na chvíľu nepripúšťame možnosť, že „magická“ vec nemusí mať liečivé účinky.
Poviem ti príbeh.
Stařenka – babka z Moravy – sa vybrala počas môjho pobytu u nej na Svätú horu s nádejou, že pre mňa vyprosí uzdravenie. Vtedy som zostala s tetou Evou a mojimi sesternicami, ktoré sa so mnou hrávali. Našimi obľúbenými hrami boli hry na mamičky a doktorky. Bolo nám spolu fajn veselo. Predovšetkým vtedy, keď ma ako moje lekárky tak obviazali, že zo mňa vytvorili múmiu. Keď bolo vonku pekné počasie, chodievali so mnou na prechádzky Lanžhotom. Bola to veľmi pekná dedinka, dnes malé mestečko. Keď bolo potrebné, starala sa o mňa aj teta Ľudka. Vždy som ju mala veľmi rada. Zakaždým som sa tešila na jej sladko voňajúcu detskú krupicu.
Keď sa stařenka vrátila zo Svätej hory, priniesla odtiaľ nejakú vodu hovoriac, že je liečivá.
Keď som ju za pár dní vypila, opýtala som sa jej:
„Kedy moje nožičky začnú chodiť a jazýček dobre rozprávať? Kedy budem zdravá ako ty?“
„To záleží na Ježíškovi, Danuško, jestli -kdy
to udělá. On nedělá vždy všechno, co chceme.“
„Prečo?“ vyzvedala som naďalej dotieravo.
„Nemá nás rád?“
Na túto otázku už stařenka nereagovala. Musela ísť do kuchyne, aby nám nezhorel dobre voňajúci obed. Volala som na ňu z dvora: „Babi, babi!“ Chcela som, aby prišla a povedala mi, ako to je.
„No dobre, spýtam sa Ježiška, keď nemáš na mňa čas!“
Povedala som dostatočne nahlas a namrzene dúfajúc, že ju týmto k sebe opätovne privolám.
Dnes mám po štyridsiatke, rozprávam stále nezrozumiteľne a ešte vždy nechodím. Boh naozaj nespĺňa všetky naše želania. Možno je to preto, lebo vie, že keby to robil, otáčali by sme sa mu nevďačne chrbtom. Ignorovali ho. Ako deti, ktoré dostanú od rodičov všetko, čo chcú. Naše vnútro by sa tak menilo na nesprávny obraz a začali by sme slúžiť niekomu alebo niečomu inému. Možno takto skúša moju vernosť a vieru v Neho. Možno skúša, či mu napriek neplneniu mojej najväčšej túžby byť pohyblivá a samostatná moje vnútro dokáže povedať: „Mám ťa rada, nehnevám sa na teba.“ Ako to dokážem povedať svojim rodičom, keď ich starostlivosť o mňa nie je vždy úplne telesne bezbolestná.
