Neraz si myslíme, že náš život je zložitejší ako život nášho suseda, súrodenca či priateľa. Ľahko dokážeme vypustiť z úst vety ako: “Ty sa máš… Nemusíš chodiť do práce, starať sa o deti či o chod domácnosti… Nemusíš dokonca používať ani nohy…” Opomíname pritom, že tieto navonok nevinné vety môžu zraňovať dušu. Môže k tomu dôjsť aj vtedy, keď to povieme ako žartovné povzbudenie. Keď takýmto spôsobom niekomu zraníme dušu, nie vždy sa o tom dozvieme.

Poviem ti príbeh.

Vo vzduchu lietal priesvitný okrídlený pocit nespravodlivosti. Poletovanie ho časom unavilo. Sadol si teda na prvého živočícha, ktorého zbadal. Slimák Samuel je bezdomovec. Deň čo deň si musí hľadať prístrešok, aby si mohol počas noci v pokoji oddýchnuť. Túto činnosť už považoval za samozrejmú súčasť svojho života. Jedného dňa sa to ale zmenilo. Ako si tak spokojne trielil záhradou „nadzvukovou“ rýchlosťou, skoro sa zrazil so svojím bratrancom Matejom. Matej bol pomalší, pretože mal na sebe svoj karavan. Vodič karavanu sa tomuto stretnutiu potešil. Samuel naňho priateľsky žmurkne a pozdraví ho: „Čau, starec! Čo máš nového?“
„Nič, všetko je po starom,“ odpovie mu Matej.
„Kam sa tak ponáhľaš?“ spýta sa Matej svojho bratranca.
„Ale… hľadám niečo, čo by mi poslúžilo ako príbytok cez noc.“
Pri týchto slovách sa Samo zapozeral na Mateja a bez rozmýšľania mu Samo povedal:
„Ty sa máš, nemáš žiadne starosti. Nosíš si dom so sebou. Zatiaľ čo ja musím deň čo deň hľadať nový.“
Mateja sa to dotklo. Majiteľ karavanu však nedal na sebe nič poznať. Nič netušiaci bezdomovec Samo sa vzďaľoval od svojho bratranca. Pritom si nespokojne hundral popod nos: „Pri vzniku sveta sa zabudlo na spravodlivosť.“ Naozaj slimák s ulitou nemal starosti? Podľa mňa mal. Musel si hľadať každý deň potravu, čo preňho s domom na chrbte nemuselo byť ľahké. Zabudol teda Stvoriteľ sveta na spravodlivosť? Hmm… Na túto otázku sa hľadá odpoveď dosť zložito. Presnú definíciu slova spravodlivosť totiž nepoznám.

Myslím si však, že máme minimálne dva typy spravodlivosti: Božiu a ľudskú. Uznávam, na prvý pohľad sa niekedy môže zdať, že spravodlivosť neexistuje. Predpokladám však, že to tak v skutočnosti nie je. Pocit, že chýba spravodlivosť v našich životoch, môže prameniť aj z nášho nedokonalého poznania. Často totiž môžeme byť zahľadení sami do seba, svojho každodenného boja so životom. Ľudské vnímanie spravodlivosti je teda dosť ohybné a tú Božiu nie vždy máme schopnosť vidieť úplne správne. Pritom práve ona je podľa mňa všade a pravdepodobne vo všetkom. Napríklad: Niekto musí chodiť do školy, niekto zasa pravidelne na veľa hodín do práce a starať sa pritom o rodinu. Dokonca ani človek, ktorý nemôže z nejakých príčin pracovať, nemá jednoduchý život. Často musí bojovať s telesnými, alebo duševnými bolesťami. Popritom zápasiť aj s nevrlosťou ľudí, od ktorých potrebujú rôznu pomoc. Nikto na tomto svete nie je bez starostí. Aj keď túto skutočnosť vnímame často rôzne, každý človek od Stvoriteľa sveta dostal len také bremeno, aké je schopný uniesť.