Kedy je klamstvo klamstvom? Kedy je naším Pánom trestané a kedy odpustené?
Čo sa stane človeku, ak je na prvý pohľad nevinné a nemá v sebe takmer žiadnu bolesť pre iného človeka v našom okolí? Psychológovia tvrdia, že deti neklamú. Aká je však skutočnosť a pravda? – Podľa mňa dieťa tiež dokáže zaklamať. Len lož detí je možno nevedomá… Neviem ako ty, ale ja som už ako malé dievčatko pocítila, že luhať sa nemá – klamstvo má totiž krátke nohy a skôr či neskôr vyjde najavo. Dokonca aj vtedy, keď sa to klamstvo zrodí z obľúbenosti ku konkrétnej osobe.
Poviem ti príbeh.
Ako päťročné dievčatko som prestala používať plienky. Na tomto oneskorenom úspechu mali zásluhu dve sestričky, Irenka a Vlaďka. Všimli si totiž, že moje kamošky plienky sú dlhší čas suché, a tak zahájili vytrvalý tréning suchých gatí. Moje dve milé trénerky ma za suché plienkové kamarátky chválili pri každom prebaľovaní či protestnom plači, keď so mnou utekali navštíviť pána “Pišuburka” (WC). Postupom času som si na tú každodennú tortúru zvykla a cítila som sa ako filmová hrdinka, ktorá zachránila celý svet. Obe sestričky som mala rada. Irenku však predsa len o trochu viac. Prečo? Brávala ma pri každej príležitosti na prechádzky po areáli liečebne. Keď mala osobné voľno, z času na čas po mňa zašla a “uniesla” ma na prechádzku aj mimo nej, kde sme boli celkom samé. Darilo sa jej ma spontánne rozosmievať. Cítila som sa šťastne a v bezpečí. Bola mi akoby druhou mamkou.
Mala som ju tak rada, že som z obľúbenosti sestričku Vlaďku pri poobedňajšom vyprázdňovaní klamala len kvôli tomu, aby ku mne chodila Irenka častejšie. Pýtala sa ma viackrát: „Už si hotová?” Stále som krútila hlavou, že nie. Div, že som si ju neodkrútila z krku. Túžila som, aby ma obslúžila a pochválila moja „mamička Irenka”. Pri pochvale od nej som „rástla”. Neočakávala som, že moje klamanie z obľúbenosti bude mať neblahý následok. Moja prefíkanosť však mala krátka nohy a čoskoro vyšla najavo. Pri poobedňajšom povinnom odpočinku sa otvorili dvere izby, kde som ležala aj ja a vstúpila do nej Vlaďka, držiac v ruke veľkú striekačku. Približovala sa smerom k mojej postieľke a ja som na ňu vyvalila moje buľvy. „Vieš na čo tá striekačka slúži?” spýtala sa ma. Záporne som zavrtela hlavou. „Tak ja ti to poviem – na deti, ktoré nepekne klamú.” povedala a tvárila sa, že mi ide dať včielku do jazyka. Rozplakala som sa a sľúbila som, že už nikdy nebudem klamať. Veľký kovový strašiak, striekačka Janetka, z izby odišla. Sestrička sa za chvíľu vrátila späť s prázdnymi rukami. Videla, že nespím. Chcela, aby som zabudla na strašidelnú výchovnú lekciu. Bolo jej ľúto, že ma tak veľmi vyľakala. Ľahla si ku mne do postieľky, aj keď bola pre ňu trochu malá. Hladkala ma po chrbátiku a tak mi privodila bezstarostný spánok.
Príučka sestričky Vlaďky so strašiakom Janetkou mala a stále má dokonalý účinok. Usilujem sa neklamať a skutočnosť, ktorou by som mohla niekomu ublížiť sa usilujem povedať čo najcitlivejšie. Poviem ti pravdu, netrúfam si tu analyzovať to, čo a kedy Pán trestá a odpúšťa človeku. Viem však s istotou, že mne toho už odpustil neúrekom, a ak aj odhalí u mňa takzvané “milosrdné klamstvo”, vždy vie prečo som sa k nemu uchýlila a s otcovskou láskou mi odpúšťa. V tomto smere sa Boh od nás odlišuje, že On nikdy neklame a nám opakovane ukazuje svoju lásku a milosť. Dáva nám tým aj novú príležitosť ku náprave. To je práve to, čo ma k Nemu priťahuje viac a viac. Už netúžim od Neho odísť, zatiaľ čo pri ľuďoch je to v mojom prípade veľmi premenlivé.